शिक्षा के बारे में संस्कृत श्लोक/Sanskrit slokas about Education
Here are mention some Sanskrit slokas about importance of education, Sanskrit slokas on education with meaning in English.
॥ विद्या नाम नरस्य रूपम् अधिकम्॥
विद्या नाम नरस्य रूपम् अधिकम् प्रच्छन्नगुप्तं धनम्।
विद्या भोगकरी यशः सुखकरी विद्या गुरूणां गुरुः॥
Transliteration:
Vidyā nāma narasya rūpam adhikam pracchanna-guptaṁ dhanam।
Vidyā bhogakarī yaśaḥ sukhakarī vidyā gurūṇāṁ guruḥ॥
English Meaning: Education is the greatest ornament of a man, a hidden and secure wealth. It brings enjoyment, fame, happiness, and is the teacher of all teachers.
हिंदी अनुवाद: विद्या मनुष्य का सबसे बड़ा रूप और गुप्त धन है। यह भोग, यश और सुख देती है तथा सभी गुरुओं की गुरु मानी जाती है।
॥ न चोरहार्यं न च राजहार्यं ॥
न चोरहार्यं न च राजहार्यं न भ्रातृभाज्यं न च भारकारी।
व्यये कृते वर्धत एव नित्यं विद्याधनं सर्वधनप्रधानम्॥
Transliteration:
Na cora-hāryaṁ na ca rāja-hāryaṁ na bhrātṛ-bhājyaṁ na ca bhārakārī ।
Vyaye kṛte vardhata eva nityaṁ vidyā-dhanaṁ sarva-dhana-pradhānam ॥
English Meaning: Knowledge cannot be stolen by thieves, nor taken by kings, nor divided among brothers, nor is it a burden. The more you share it, the more it grows. It is the supreme wealth.
हिंदी अनुवाद: विद्या को न चोर चुरा सकता है, न राजा छीन सकता है, न भाई बांट सकता है और न ही यह बोझ है। जितना खर्च करो, उतनी बढ़ती है। यह सभी धन में श्रेष्ठ है।
॥ सा विद्या या विमुक्तये॥
सा विद्या या विमुक्तये ।
Transliteration:
Sā vidyā yā vimuktaye ।
English Meaning: That alone is true education which leads to liberation.
हिंदी अनुवाद: वही वास्तविक विद्या है जो मुक्ति दिलाए।
॥ विद्या विवादाय धनं मदाय॥
विद्या विवादाय धनं मदाय शक्तिः परेषां परिपीडनाय।
खलस्य साधोर्विपरीतमेतत् ज्ञानाय दानाय च रक्षणाय॥
Transliteration:
Vidyā vivādāya dhanaṁ madāya śaktiḥ pareṣāṁ paripīḍanāya ।
Khalasya sādhor viparītam etat jñānāya dānāya ca rakṣaṇāya ॥
English Meaning: For the wicked, knowledge becomes a cause for argument, wealth for pride, and power for oppressing others; for the noble, these are for wisdom, charity, and protection.
हिंदी अनुवाद: दुष्ट के लिए विद्या वाद-विवाद का कारण, धन अहंकार का कारण और शक्ति दूसरों को पीड़ित करने का साधन बनती है; सज्जन के लिए यह ज्ञान, दान और रक्षा का साधन होती है।
॥ विद्या ददाति विनयं ॥
विद्या ददाति विनयं, विनयाद्याति पात्रताम्।
पात्रत्वात्धनमाप्नोति, धनात्धर्मं ततः सुखम्॥
Transliteration:
Vidyā dadāti vinayaṁ, vinayād yāti pātratām ।
Pātratvāt dhanam āpnoti, dhanāt dharmaṁ tataḥ sukham ॥
English Meaning: Education gives humility, humility gives worthiness, worthiness brings wealth, wealth brings righteousness, and from righteousness comes happiness.
हिंदी अनुवाद: विद्या से विनम्रता आती है, विनम्रता से पात्रता, पात्रता से धन, धन से धर्म और धर्म से सुख मिलता है।
॥ काक चेष्टा बको ध्यानम् ॥
काक चेष्टा बको ध्यानं स्वान निद्रा तथैव च।
अल्पहारी गृहत्यागी विद्यार्थी पंचलक्षणम्॥
Transliteration:
Kāka ceṣṭā bako dhyānaṁ svāna nidrā tathaiva ca ।
Alpahārī gṛhatyāgī vidyārthī pañcalakṣaṇam ॥
English Meaning: A student should be active like a crow, focused like a crane, sleep little like a dog, eat lightly, and be away from home.
हिंदी अनुवाद: विद्यार्थी को कौए की तरह चंचल, बगुले की तरह ध्यानयुक्त, कुत्ते की तरह कम सोने वाला, अल्पाहारी और घर छोड़कर रहने वाला होना चाहिए।
॥ गुरुपादोदकं पीत्वा॥
गुरुपादोदकं पीत्वा गुरुवाक्यं प्रपूज्य च।
गुरोर्निर्देशमालम्ब्य विद्यानां लभते फलम्॥
Transliteration:
Guru-pādodakaṁ pītvā guru-vākyaṁ prapūjya ca ।
Guror nirdeśam ālambya vidyānāṁ labhate phalam ॥
English Meaning: By respecting the teacher's words and following his instructions after showing reverence, one gains the fruit of education.
हिंदी अनुवाद: गुरु के चरणों का सम्मान कर, उनके वचनों का पालन करने से ही विद्या का फल प्राप्त होता है।
॥ आलस्यं हि मनुष्याणां ॥
आलस्यं हि मनुष्याणां शरीरस्थो महान् रिपुः।
नास्त्युद्यमसमो बन्धुः कुर्वाणो नावसीदति॥
Transliteration:
Ālasyaṁ hi manuṣyāṇāṁ śarīrastho mahān ripuḥ ।
Nāsty udyama-samo bandhuḥ kurvāṇo nāvasīdati ॥
English Meaning: Laziness is the greatest enemy in the body of man; there is no friend like hard work, and one who works hard never fails.
हिंदी अनुवाद: आलस्य मनुष्य के शरीर में छिपा सबसे बड़ा शत्रु है; परिश्रम जैसा मित्र कोई नहीं, और जो मेहनत करता है वह कभी असफल नहीं होता।
॥ विद्या मित्रं प्रवासे ॥
विद्या मित्रं प्रवासे, पिता मित्रं गृहे सदा।
व्याधितस्यौषधं मित्रं धर्मो मित्रं मृतस्य च॥
Transliteration:
Vidyā mitraṁ pravāse, pitā mitraṁ gṛhe sadā ।
Vyādhitasya auṣadhaṁ mitraṁ dharmo mitraṁ mṛtasya ca ॥
English Meaning: In foreign lands, knowledge is the friend; at home, the father is the friend; for the sick, medicine is the friend; for the dead, righteousness is the friend.
हिंदी अनुवाद: परदेश में विद्या मित्र है, घर में पिता मित्र है, रोगी का मित्र औषधि है और मृतक का मित्र धर्म है।
॥ न हि ज्ञानेन सदृशम् ॥
न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते।
तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति॥
Transliteration:
Na hi jñānena sadṛśaṁ pavitram iha vidyate ।
Tat svayaṁ yoga-saṁsiddhaḥ kālena ātmani vindati ॥
English Meaning: There is nothing as pure as knowledge; the one perfected in yoga finds it within himself in due time.
हिंदी अनुवाद: ज्ञान के समान पवित्र इस संसार में कुछ नहीं है; योग में सिद्ध व्यक्ति समय आने पर इसे अपने भीतर पाता है।
Post a Comment
please do not enter any spam link in the comment box.