शिक्षा के बारे में संस्कृत श्लोक/Sanskrit slokas about Education


Here are mention some Sanskrit slokas about importance of education, Sanskrit slokas on education with meaning in English.

॥ विद्या नाम नरस्य रूपम् अधिकम्॥

विद्या नाम नरस्य रूपम् अधिकम् प्रच्छन्नगुप्तं धनम्।

विद्या भोगकरी यशः सुखकरी विद्या गुरूणां गुरुः॥

Transliteration:

Vidyā nāma narasya rūpam adhikam pracchanna-guptaṁ dhanam।

Vidyā bhogakarī yaśaḥ sukhakarī vidyā gurūṇāṁ guruḥ॥

English Meaning: Education is the greatest ornament of a man, a hidden and secure wealth. It brings enjoyment, fame, happiness, and is the teacher of all teachers.

हिंदी अनुवाद: विद्या मनुष्य का सबसे बड़ा रूप और गुप्त धन है। यह भोग, यश और सुख देती है तथा सभी गुरुओं की गुरु मानी जाती है।


॥ न चोरहार्यं न च राजहार्यं ॥

न चोरहार्यं न च राजहार्यं न भ्रातृभाज्यं न च भारकारी।

व्यये कृते वर्धत एव नित्यं विद्याधनं सर्वधनप्रधानम्॥

Transliteration:

Na cora-hāryaṁ na ca rāja-hāryaṁ na bhrātṛ-bhājyaṁ na ca bhārakārī ।

Vyaye kṛte vardhata eva nityaṁ vidyā-dhanaṁ sarva-dhana-pradhānam ॥

English Meaning: Knowledge cannot be stolen by thieves, nor taken by kings, nor divided among brothers, nor is it a burden. The more you share it, the more it grows. It is the supreme wealth.

हिंदी अनुवाद: विद्या को न चोर चुरा सकता है, न राजा छीन सकता है, न भाई बांट सकता है और न ही यह बोझ है। जितना खर्च करो, उतनी बढ़ती है। यह सभी धन में श्रेष्ठ है।


 ॥ सा विद्या या विमुक्तये॥

सा विद्या या विमुक्तये ।

Transliteration:

Sā vidyā yā vimuktaye ।

English Meaning: That alone is true education which leads to liberation.

हिंदी अनुवाद: वही वास्तविक विद्या है जो मुक्ति दिलाए।


॥ विद्या विवादाय धनं मदाय॥

विद्या विवादाय धनं मदाय शक्तिः परेषां परिपीडनाय।

खलस्य साधोर्विपरीतमेतत् ज्ञानाय दानाय च रक्षणाय॥

Transliteration:

Vidyā vivādāya dhanaṁ madāya śaktiḥ pareṣāṁ paripīḍanāya ।

Khalasya sādhor viparītam etat jñānāya dānāya ca rakṣaṇāya ॥

English Meaning: For the wicked, knowledge becomes a cause for argument, wealth for pride, and power for oppressing others; for the noble, these are for wisdom, charity, and protection.

हिंदी अनुवाद: दुष्ट के लिए विद्या वाद-विवाद का कारण, धन अहंकार का कारण और शक्ति दूसरों को पीड़ित करने का साधन बनती है; सज्जन के लिए यह ज्ञान, दान और रक्षा का साधन होती है।


॥ विद्या ददाति विनयं ॥

विद्या ददाति विनयं, विनयाद्याति पात्रताम्।

पात्रत्वात्धनमाप्नोति, धनात्धर्मं ततः सुखम्॥

Transliteration:

Vidyā dadāti vinayaṁ, vinayād yāti pātratām ।

Pātratvāt dhanam āpnoti, dhanāt dharmaṁ tataḥ sukham ॥

English Meaning: Education gives humility, humility gives worthiness, worthiness brings wealth, wealth brings righteousness, and from righteousness comes happiness.

हिंदी अनुवाद: विद्या से विनम्रता आती है, विनम्रता से पात्रता, पात्रता से धन, धन से धर्म और धर्म से सुख मिलता है।


॥ काक चेष्टा बको ध्यानम् ॥

काक चेष्टा बको ध्यानं स्वान निद्रा तथैव च।

अल्पहारी गृहत्यागी विद्यार्थी पंचलक्षणम्॥

Transliteration:

Kāka ceṣṭā bako dhyānaṁ svāna nidrā tathaiva ca ।

Alpahārī gṛhatyāgī vidyārthī pañcalakṣaṇam ॥

English Meaning: A student should be active like a crow, focused like a crane, sleep little like a dog, eat lightly, and be away from home.

हिंदी अनुवाद: विद्यार्थी को कौए की तरह चंचल, बगुले की तरह ध्यानयुक्त, कुत्ते की तरह कम सोने वाला, अल्पाहारी और घर छोड़कर रहने वाला होना चाहिए।


॥ गुरुपादोदकं पीत्वा॥

गुरुपादोदकं पीत्वा गुरुवाक्यं प्रपूज्य च।

गुरोर्निर्देशमालम्ब्य विद्यानां लभते फलम्॥

Transliteration:

Guru-pādodakaṁ pītvā guru-vākyaṁ prapūjya ca ।

Guror nirdeśam ālambya vidyānāṁ labhate phalam ॥

English Meaning: By respecting the teacher's words and following his instructions after showing reverence, one gains the fruit of education.

हिंदी अनुवाद: गुरु के चरणों का सम्मान कर, उनके वचनों का पालन करने से ही विद्या का फल प्राप्त होता है।


॥ आलस्यं हि मनुष्याणां ॥

आलस्यं हि मनुष्याणां शरीरस्थो महान् रिपुः।

नास्त्युद्यमसमो बन्धुः कुर्वाणो नावसीदति॥

Transliteration:

Ālasyaṁ hi manuṣyāṇāṁ śarīrastho mahān ripuḥ ।

Nāsty udyama-samo bandhuḥ kurvāṇo nāvasīdati ॥


English Meaning: Laziness is the greatest enemy in the body of man; there is no friend like hard work, and one who works hard never fails.

हिंदी अनुवाद: आलस्य मनुष्य के शरीर में छिपा सबसे बड़ा शत्रु है; परिश्रम जैसा मित्र कोई नहीं, और जो मेहनत करता है वह कभी असफल नहीं होता।


॥ विद्या मित्रं प्रवासे ॥

विद्या मित्रं प्रवासे, पिता मित्रं गृहे सदा।

व्याधितस्यौषधं मित्रं धर्मो मित्रं मृतस्य च॥

Transliteration:

Vidyā mitraṁ pravāse, pitā mitraṁ gṛhe sadā ।

Vyādhitasya auṣadhaṁ mitraṁ dharmo mitraṁ mṛtasya ca ॥


English Meaning: In foreign lands, knowledge is the friend; at home, the father is the friend; for the sick, medicine is the friend; for the dead, righteousness is the friend.

हिंदी अनुवाद: परदेश में विद्या मित्र है, घर में पिता मित्र है, रोगी का मित्र औषधि है और मृतक का मित्र धर्म है।


॥ न हि ज्ञानेन सदृशम् ॥

न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते।

तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति॥

Transliteration:

Na hi jñānena sadṛśaṁ pavitram iha vidyate ।

Tat svayaṁ yoga-saṁsiddhaḥ kālena ātmani vindati ॥


English Meaning: There is nothing as pure as knowledge; the one perfected in yoga finds it within himself in due time.

हिंदी अनुवाद: ज्ञान के समान पवित्र इस संसार में कुछ नहीं है; योग में सिद्ध व्यक्ति समय आने पर इसे अपने भीतर पाता है।

Post a Comment

please do not enter any spam link in the comment box.

Previous Post Next Post