35 Sanskrit Shlokas with meaning/संस्कृत श्लोक अर्थ सहित
गच्छन् पिपिलिको याति योजनानां शतान्यपि ।
अगच्छन् वैनतेयः
पदमेकं न गच्छति ॥
Transliteration:
Gachchan Pipiliko Yāti Yojanānāṁ Śatānyapi
Agachchan Vēnateyaḥ Padamekaṁ Na Gachchati
English Translation:
The ant running continuously covers a distance of hundreds of yojanas, but the non-moving eagle cannot move a step forward.
Hindi Meaning:
लगातार चल रही
चींटी सैकड़ों योजनों की दूरी तय कर लेती है, परंतु न चल रहा
गरुड़ एक कदम आगे नहीं बढ़ पाता है ।
Sanskrit Shlok: 2
जानीयात्प्रेषणेभृत्यान् बान्धवान्व्यसनाऽऽगमे।
मित्रं याऽऽपत्तिकालेषु भार्यां च विभवक्षये ॥
Transliteration:
Jānīyātpreṣaṇebhr̥tyān Bāndhavānvyasanā''game
Mitraṁ Yā''pattikāleṣu Bharyāṁ Cha Vibhavakṣaye
English Meaning:
The servant is recognized while sending on some important work. Friends are tested in times of sorrow, friends in times of adversity and wife when wealth is lost.
Hindi Meaning:
किसी महत्वपूर्ण कार्य पर भेज़ते समय सेवक की पहचान होती है । दुःख के समय में बन्धु-बान्धवों की, विपत्ति के समय मित्र की तथा धन नष्ट हो जाने पर पत्नी की परीक्षा होती है ।
Sanskrit Shlok: 3
यस्मिन् देशे न सम्मानो न वृत्तिर्न च बान्धवाः।
न च विद्यागमोऽप्यस्ति वासस्तत्र न कारयेत् ॥
Transliteration:
Yasmin Deśe Na Sammāno Na Vr̥ttirna Cha Bāndhavāḥ
Na Cha Vidyāgamo'pyasti Vāsastatra Na Kārayet
English Meaning:
In a country where there is no respect, where there is no livelihood, where there is no brother-in-law and where education is not possible, one should not live in such a place.
Hindi Meaning:
जिस देश में सम्मान न हो, जहाँ कोई आजीविका न मिले , जहाँ अपना कोई भाई-बन्धु न रहता हो और जहाँ विद्या-अध्ययन सम्भव न हो, ऐसे स्थान पर नहीं रहना चाहिए ।
संस्कृत श्लोक हिंदी अर्थ सहित
Sanskrit Shlok: 4
माता यस्य गृहे नास्ति भार्या चाप्रियवादिनी।
अरण्यं तेन गन्तव्यं यथारण्यं तथा गृहम् ॥
Transliteration:
Mātā Yasya Gr̥he Nāsti Bhāryā Chāpriyavādinī
Araṇyaṁ tena Gantavyaṁ Yatharaṇyaṁ Tathā Gr̥haṁ
English Meaning:
The one who has neither mother nor woman in his house, he should go to the forest because for him both the house and the forest are the same.
Hindi Meaning:
जिसके घर में न माता हो और न स्त्री प्रियवादिनी हो , उसे वन में चले जाना चाहिए क्योंकि उसके लिए घर और वन दोनों समान ही हैं ।
Sanskrit Shlok: 5
विद्या शस्त्रस्य शास्त्रस्य द्वे विद्ये प्रतिपत्तये ।
आद्या हास्याय वृद्धत्वे द्वितियाद्रियते सदा॥
Transliteration:
Vidyā Śastrasya Śāstrasya Dve Vidye Pratipattaye
Ādyā Hāsyāya Vr̥ddhatve Dvitiyādriyate Sadā
English Translation:
Arms-Vidya and Shastra-Vidya i.e. acquisition of knowledge, both bring respect to man. But on attaining old age, the first of these, that is, the science of science, makes him an object of ridicule, when his physical capacity to perform that knowledge is almost exhausted. But scripture-knowledge always keeps him worthy of respect.
Hindi Meaning:
शस्त्र-विद्या
एवं शास्त्र-विद्या यानी ज्ञानार्जन, दोनों ही मनुष्य
को सम्मान दिलवाती हैं । किंतु वृद्धावस्था प्राप्त होने पर इनमें से प्रथम यानी
शास्त्र-विद्या उसे उपहास का पात्र बना देती है, जब उस विद्या का
प्रदर्शन करने की उसकी शारीरिक क्षमता समाप्तप्राय हो जाती है । लेकिन
शास्त्र-ज्ञान सदा ही उसे आदर का पात्र बनाये रखती है ।
Sanskrit shlok with meaning
Sanskrit Shlok: 6
अजरामरवत् प्राज्ञो विद्यामर्थं च चिन्तयेत् ।
गृहीत इव
केशेषु मृत्युना धर्ममाचरेत् ॥
Transliteration:
Ajarāmaravat Prāgyo Vidyāmarthaṁ Cha Chintayet
Gr̥hīta Iva Keśeṣu Mr̥tyunā Dharmamācharet
English Translation:
A wise man should think of acquiring knowledge and wealth as if he was free from old age and death. But at the same time he should also conduct dharma as if Time is sitting by his hair and can lift him up from the world at any time.
Hindi Meaning:
सूझबूझ वाला
मनुष्य विद्या एवं धन अर्जित करने का विचार यूं करे जैसे कि वह बुढ़ापे और मृत्यु
से मुक्त हो । किंतु साथ में धर्माचरण भी यूं करे जैसे कि काल उसके बाल पकड़कर बैठा
हो और कभी भी उसे इहलोक से उठा सकता हो ।
Sanskrit Shlok: 7
सर्वद्रव्येषु विद्यैव द्रव्यमाहुरनुत्तमम् ।
अहार्यत्वादनर्घत्वादक्षयत्वाच्च सर्वदा॥
Transliteration:
Sarvadravyeṣu Vidyēva Dravyamāhuranuttamam
Ahāryatvādanarghatvādakṣayatvāchcha Sarvadā
English Translation:
Scholars speak of learning as being the best among all substances, that is, the basis of happiness-wealth-satisfaction, for the reasons that they are never stolen, precious and never decayed.
Hindi Meaning:
विद्वान् लोग कभी
न चुराये जाने, अनमोल होने तथा कभी क्षय न होने के कारणों से सभी द्रव्यों, यानी सुख-संपदा-संतुष्टि के आधारों, में से विद्या को
ही सर्वोत्तम होने की बात करते हैं ।
संस्कृत के श्लोक हिंदी अर्थ सहित
Sanskrit Shlok: 8
ईशावास्यमिदं सर्वं यत्किञ्च जगत्यां जगत् ।
तेन त्यक्तेन
भुञ्जीथा मा गृधः कस्यस्विद्धनम् ॥
Transliteration:
Īśāvāsyamidaṁ Sarvaṁ Yatkiñchit Jagatyāṁ Jagat
Tena Tyaktena Bhuñjīthā Mā Gr̥dhaḥ Kasyasviddhanaṁ
English Translation:
This entire creation consisting of inanimate beings is pervaded by the Supreme Soul. One should enjoy its substances as per the requirement, but do not store them with the feeling of 'all this is not mine'.
Hindi Meaning:
जड़-चेतन
प्राणियों वाली यह समस्त सृष्टि परमात्मा से व्याप्त है । मनुष्य इसके पदार्थों का
आवश्यकतानुसार भोग करे, परंतु ‘यह सब
मेरा नहीं है के भाव के साथ’ उनका संग्रह न करे ।
Sanskrit Shlok: 9
आपदर्थे धनं रक्षेद् दारान् रक्षेद् धनैरपि।
आत्मानं सततं रक्षेद् दारैरपि धनैरपि ॥
Transliteration:
Āpadarthe Dhanaṁ Rakṣed Dārān Rakṣed Dhanēarapi
Ātmānaṁ Satataṁ Rakṣed Dārērapi Dhaērapi
English Meaning:
Money should be protected in times of adversity. Should protect wife over money . But if you have to sacrifice money and wife when the pleasure of protecting yourself comes, then one should not be missed.
Hindi Meaning:
विपत्ति के समय के लिए धन की रक्षा करनी चाहिए । धन से अधिक रक्षा पत्नी की करनी चाहिए । किन्तु अपनी रक्षा का प्रसन सम्मुख आने पर धन और पत्नी का बलिदान भी करना पड़े तो नहीं चूकना चाहिए ।
Read Also:
👉How to practice meditation daily
Sanskrit Shlok: 10
लोकयात्रा भयं लज्जा दाक्षिण्यं त्यागशीलता।
पञ्च यत्र न विद्यन्ते न कुर्यात्तत्र संगतिम् ॥
Transliteration:
Lokayātrā Bhayaṁ Lajjā Dākṣiṇyaṁ Tyāgaśīlatā
Pañcha Yatra Na Vidyante Na Kuryāttatra Sangatiṁ
English Meaning:
Where there is no livelihood, people should not have fear and shame, generosity and the tendency to give charity, even five such places should not be chosen by a person for his residence.
Hindi Meaning:
जिस स्थान पर आजीविका न मिले, लोगों में भय, और लज्जा, उदारता तथा दान देने की प्रवृत्ति न हो, ऐसी पांच जगहों को भी मनुष्य को अपने निवास के लिए नहीं चुनना चाहिए ।
best Sanskrit quotes in English
Sanskrit Shlok: 11
आतुरे व्यसने प्राप्ते दुर्भिक्षे शत्रुसण्कटे।
राजद्वारे श्मशाने च यात्तिष्ठति स बान्धवः ॥
Transliteration:
Āture Vyasane Prāpte Durbhikṣe Śatrusaṇkaṭe
Rajadvāre Śmaśāne Cha Yāttiṣṭhati Sa Bāndhavaḥ
English Meaning:
When a person is sick, when he is surrounded by an untimely enemy, as a helper in official work and on death, the person who takes him to the cremation ground is a true friend and friend.
Hindi Meaning:
जब कोई बीमार होने पर, असमय शत्रु से घिर जाने पर, राजकार्य में सहायक रूप में तथा मृत्यु पर श्मशान भूमि में ले जाने वाला व्यक्ति सच्चा मित्र और बन्धु है
कर्म पर संस्कृत श्लोक
Sanskrit Shlok: 12
श्वः कार्यमद्य कुर्वीत पूर्वाह्णे चापराह्णिकम् ।
न हि
प्रतीक्षते मृत्युः कृतं वास्य न वा कृतम् ॥
Transliteration:
Śvaḥ Kāryamadya Kurvīta Pūrvāhṇe Chāparāhṇikaṁ
Na Hi Pratīkṣate Mr̥tyuḥ Kr̥taṁ Vāsya Na Vā Kr̥taṁ
English Translation:
The work which has to be done tomorrow should be done by a man today, and that which has to be done in the afternoon, should be done in the forenoon, because death waits for no one, whether the work has been done or not.
Hindi Meaning:
जो कार्य कल किया
जाना है उसे पुरुष आज ही संपन्न कर ले, और जो अपराह्न
में किया जाना हो उसे पूर्वाह्न में पूरा कर ले, क्योंकि मृत्यु
किसी के लिए प्रतीक्षा नहीं करती है, भले ही कार्य
संपन्न कर लिया गया हो या नहीं ।
छायां ददाति शशिचन्दनशीतलां यः सौगन्धवन्ति सुमनांसि मनोहराणि ।
स्वादूनि सुन्दरफलानि च पादपं तं छिन्दन्ति जाङ्गलजना अकृतज्ञता हा ॥
Transliteration:
Chhāyāṁ Dadāti Śaśichandanaśītalāṁ Yaḥ Sōgandhavanti Sumanāṅsi Manoharāṇi
Svādūni Sundarafalāni Cha Pādapaṁ taṁ Chhindanti Jāṅgalajanā Akritagyatā Hā
English Translation:
The tree which provides cool shade like moon rays and sandalwood, makes the atmosphere fragrant with beautiful and captivating flowers, offers attractive and delicious fruits to mankind, that tree is cut down by wild uncivilized people. Oh what kind of ungrateful man is this.
Hindi Meaning:
जो वृक्ष
चंद्रकिरणों तथा चंदन के समान शीतल छाया प्रदान करता है, सुन्दर एवं मन को
मोहित करने वाले पुष्पों से वातावरण सुगंधमय बना देता है, आकर्षक तथा
स्वादिष्ट फलों को मानवजाति पर न्यौछावर करता है, उस वृक्ष को
जंगली असभ्य लोग काट डालते हैं । अहो मनुष्य की यह कैसी अकृतज्ञत है ।
best Sanskrit quotes in Hindi
Sanskrit Shlok: 14
हीयते हि मतिस्तात् , हीनैः सह समागतात् ।
समैस्च समतामेति , विशिष्टैश्च
विशिष्टितम् ॥
Transliteration:
Hīyate Hi Matistat, hīnēḥ Sah Samāgatāt
Samēscha Samatameti, Viśiṣṭēścha Viśiṣṭataṁ
English Translation:
With the company of inferior people, one's own intellect becomes inferior, remains equal by living with like people and becomes special by the company of special people.
Hindi Meaning:
हीन लोगों की
संगति से अपनी भी बुद्धि हीन हो जाती है , समान लोगों के
साथ रहने से समान बनी रहती है और विशिष्ट लोगों की संगति से विशिष्ट हो जाती है ।
Sanskrit Shlok: 15
यानि कानि च मित्राणि, कृतानि शतानि च ।
पश्य मूषकमित्रेण , कपोता:
मुक्तबन्धना:॥
Transliteration:
Yāni Kāni Cha Mitrāṇi, Kr̥tāni Śatāni Cha
Paśya Mūṣakamitreṇa, Kapotāḥ Muktabandhanāḥ
English Translation:
Whoever it is, you should make hundreds of friends. Look, with the help of a friend mouse, the pigeons were freed from the shackles of the net.
Hindi Meaning:
जो कोई भी हों , सैकडो मित्र बनाने चाहिये । देखो, मित्र चूहे की
सहायता से कबूतर जाल के बन्धन से मुक्त हो गये थे ।
Sanskrit Shlok: 16
न द्वेष्टयकुशर्ल कर्म कुशले नातुषज्जजते।
त्यागी
सत्तसमाष्टि मेघावी छिन्नसंशयः॥
Transliteration:
Na Dveṣṭayakuśarla Karma Kuśale Nātuṣajjajate
Tyāgī Sattasamāṣṭi Meghāvī Chhinnasaṅśayaḥ
English Translation:
The man who does not envy for unskilled work and is not attached to efficient work - he is a man with pure Sattva quality, without doubt, intelligent and true renouncer.
Hindi Meaning:
जो मनुष्य अकुशल
कर्म से तो द्वेष नहीं करता और कुशल कर्म में आसक्त नहीं होता- वह शुद्ध सत्वगुण
से युक्त पुरुष संशय रहित, बुद्धिमान और
सच्चा त्यागी है।
Sanskrit Shlok: 17
न क्रुद्ध्येन्न प्रहृष्येच्च मानितोऽमानितश्च यः ।
सर्वभूतेष्वभयदस्तं देवा ब्राह्मणं विदुः ॥
Transliteration:
Na Kruddhyanna Prahr̥ṣyechcha Mānito'mānitaścha Yaḥ
Sarvabhūteṣvabhayadastaṁ Devā Brāhmaṇaṁ Viduḥ
English Translation:
The person who is neither pleased nor unhappy when respect is given or insulted, and who gives fearlessness to all beings, is called a brahmin by the gods.
Hindi Meaning:
जो व्यक्ति
सम्मान दिए जाने अथवा अपमान किये जाने पर न तो प्रसन्न होता है और न ही नाखुश, और जो सभी प्राणियों अभय देता है उसी को देवतागण ब्राह्मण
कहते है ।
Sanskrit Shlok: 18
नाभिनन्देत मरणं नाभिनन्देत जीवितम् ।
कालमेव प्रतीक्षेत
निदेशं भृतको यथा॥
Transliteration:
Nābhinandeta Maraṇaṁ Nābhinandata Jīvitaṁ
Kālameva Pratīkṣeta Nideśaṁ Bhr̥tako Yathā
English Translation:
The sannyasin neither desires to die nor desires to live. He simply waits for the time like a servant to follow the instructions of his master.
Hindi Meaning:
संन्यासी न तो
मृत्यु की इच्छा करता है और न ही जीवित रहने की कामना । वह बस समय की प्रतीक्षा
करता है जैसे कि सेवक अपने स्वामी के निदेशों का ।
Sanskrit Shlok: 19
तस्मात्सान्त्वं सदा वाच्यं न वाच्यं परुषं क्वचित् ।
पूज्यान् सम्पूजयेद्दद्यान्न च याचेत् कदाचन ॥
Transliteration:
Tasmātsāntvaṁ Sadā Vāchyāṁ Na Vāchyaṁ Paruṣaṁ Kvachit
Pūjyān Sampūjayeddadyānna Cha Yāchet Kadāchan
English Translation:
Therefore, always speak consoling words to others, never say harsh words. Show respect to revered persons. Give to others as much as possible and don't ask for yourself.
Hindi Meaning:
अतः सदा ही
दूसरों से सान्त्वनाप्रद शब्द बोले, कभी भी कठोर वचन
न कहे । पूजनीय व्यक्तियों के सम्मान व्यक्त करे । दूसरों यथासंभव दे और स्वयं
किसी से मांगे नहीं ।
Sanskrit Slokas with Meaning in Hindi
Sanskrit Shlok: 20
न हीदृशं संवननं त्रिषु लोकेषु वर्तते ।
दया मैत्री च
भूतेषु दानं च मधुरा च वाक ॥
Transliteration:
Na Hīdr̥śaṁ Saṅvananaṁ Triṣu Lokeṣu Vartate
Dayā Mētrī Cha Bhūteṣu Dānaṁ Cha Madhurā Cha Vāka
English Translation:
There is no means of captivity in the three worlds like the behavior of kindness, cordiality, charity, and sweet speech towards living beings.
Hindi Meaning:
प्राणियों के प्रति
दया, सौहार्द्र, दानकर्म, एवं मधुर वाणी के व्यवहार के जैसा कोई वशीकरण का साधन तीनों
लोकों में नहीं है ।
Read Also:
इह लोके हि धनिनां परोऽपि स्वजनायते ।
स्वजनोऽपि दरिद्राणां
सर्वदा दुर्जनायते ॥
Transliteration:
Iha Loke Hi Dhanināṁ Paro'pi Svajanāyate
Svajano'pi Daridrāṇāṁ Sarvadā Durjanāyate
English Translation:
In this world, even for the rich, a stranger becomes his own and in the case of the poor, his own people also become wicked.
Hindi Meaning:
इस संसार में
धनिकों के लिए पराया व्यक्ति भी अपना हो जाता है और निर्धनों के मामले में तो अपने
लोग भी दुर्जन हो जाते हैं ।
Sanskrit Shlok: 22
मङ्गलं भगवान् विष्णुः मङ्गलं गरूडध्वजः ।
मङ्गलं
पुण्डरीकाक्षः मंगलायतनो हरिः ॥
Transliteration:
Maṅgalaṁ Bhagavān Viṣṇuḥ Maṅgalaṁ GarūḍaDhvajaḥ
Maṅgalaṁ Puṇdarīkākṣaḥ Maṅgalāyatano Hariḥ
English Translation:
Lord Vishnu is Mars, Garuda is Mars with vehicle, Mars with lotus-like eyes, Hari is the storehouse of Mars. Mangal means those who are auspicious, auspicious, auspicious.
Hindi Meaning:
भगवान् विष्णु
मंगल हैं, गरुड वाहन वाले मंगल हैं, कमल के समान
नेत्र वाले मंगल हैं, हरि मंगल के भंडार हैं । मंगल अर्थात् जो मंगलमय हैं, शुभ हैं, कल्याणप्रद हैं ।
Sanskrit Shlok: 23
नैकयान्यस्त्रिया कुर्याद् यानं शयनमासनम् ।
लोकाप्रासादकं
सर्वं दृष्ट्वा पृष्ट्वा च वर्जयेत् ॥
Transliteration:
Nēkayānyastriyā Kuryād Yānaṁ Śayanamāsanaṁ
Lokāprāsādakaṁ Sarvaṁ Dr̥ṣṭvā Pr̥ṣṭvā Cha Varjayet
English Translation:
Do not do the work of sitting, lying down and taking a seat on the vehicle along with a foreign woman alone. By observing carefully and asking others, avoid those things which the common people find unpleasant.
Hindi Meaning:
अकेली परायी
स्त्री के साथ-साथ वाहन पर बैठने, लेटने और आसन
ग्रहण करने का कार्य न करे । गौर से देखकर तथा औरों से पूछकर उन बातों से बचे जो
आम लोगों को अप्रिय लगती हों ।
Sanskrit Shlok: 24
न बाहूत्क्षेपकं कञ्चिच्छब्दयेदल्पसम्भ्रमे ।
अच्छटादि तु
कर्तव्यमन्यथा स्यादसंवृतः ॥
Transliteration:
Na Bāhūtkṣepakaṁ Kañchichchhabdayedalpasanbhrame
Achchhaṭādi Tu Kartavyamanyathā Syādasaṁvr̥taḥ
English Translation:
Even in a hurry, do not call anyone by raising your hand loudly and giving a loud voice. A pinch or similar sound should be given. Failure to do so should be considered as incontinence.
Hindi Meaning:
उतावली में भी
जोर-जोर से हाथ उठाकर तथा ऊंची आवाज देकर किसी को न पुकारे । चुटकी या उसी प्रकार
की हल्की आवाज देनी चाहिए । ऐसा न करने पर व्यक्ति का असंयमित होना समझा जाना
चाहिए ।
Sanskrit Shlok: 25
सहसा विदधीत न क्रियामविवेकः परमापदां पदम् ।
वृणुते हि
विमृश्यकारिणं गुणलुब्धाः स्वयमेव सम्पदः ॥
Transliteration:
Sahasā Vidahdīta na Kriyāmavivekaḥ Paramāpadāṁ Padaṁ
Vr̥ṇute Hi Vimr̥śyakāriṇaṁ Guṇalubdhāḥ Svayameva Sampadaḥ
English Translation:
No work should be done spontaneously without thinking. Discretion is the ultimate or shelter of disasters. Well, greedy possessions of qualities automatically choose the one who thinks, comes to him.
Hindi Meaning:
किसी कार्य को
बिना सोचे-विचारे अनायास नहीं करना चाहिए । विवेकहीनता आपदाओं का परम या आश्रय
स्थान होती है । अच्छी प्रकार से गुणों की लोभी संपदाएं विचार करने वाले का
स्वयमेव वरण करती हैं, उसके पास चली आती हैं ।
Sanskrit Shlok: 26
क्रुद्धः पापं न कुर्यात् कः क्रृद्धो हन्यात् गुरूनपि ।
क्रुद्धः परुषया वाचा नरः साधूनधिक्षिपेत्॥
Transliteration:
Kruddhaḥ Pāpaṁ Na Kuryāt Kaḥ Krr̥ddho Hanyāt Gurūnapi
Kruddhaḥ Paruṣayā Vāchā Naraḥ Sadhūnadhikṣipet
English Translation:
Who, full of anger, does not commit sin? The wise man kills even the elders and the revered ones. Such a person makes baseless allegations against the sages with bitter words.
Hindi Meaning:
क्रोध से भरा हुआ
कौन व्यक्ति पापकर्म नहीं कर बैठता है ? कुद्ध मनुष्य बड़े
एवं पूज्य जनों को तक मार डालता है । ऐसा व्यक्ति कटु वचनों से साधुजनों पर भी
निराधार आक्षेप लगाता है ।
Sanskrit Shlokas with Meaning in English
Sanskrit Shlok: 27
वाच्यावाच्यं प्रकुपितो न विजानाति कर्हिचित् ।
नाकार्यमस्ति क्रुद्धस्य नावाच्यं विद्यते क्वचित् ॥
Transliteration:
Vāchyāvachyaṁ prakupito Na Vijānāti Karhichit
Nākaryamasti kruddhasya Nāvāchyaṁ Vidyate Kvachit
English Translation:
An angry person has no knowledge of what to say and what not to say at any time. For such a person, nothing is useless and nothing is left unreadable.
Hindi Meaning:
गुस्से से भरा
मनुष्य को किसी भी समय क्या कहना चाहिए और क्या नहीं का ज्ञान नहीं रहता है । ऐसे
व्यक्ति के लिए कुछ भी अकार्य नहीं होता है और न ही कहीं अवाच्य रह जाता है ।
Sanskrit Shlok: 28
यः समुत्पतितं क्रोधं क्षमयैव निरस्यति ।
यथोरगस्त्वचं
जीर्णां स वै पुरुष उच्यते ॥
Transliteration:
Yaḥ Samutpatitaṁ Krodhaṁ Kṣamayēva Nirasyati
Yathoragastvachaṁ Jīrṇāṁ Sa Vē Puruṣa Uchyate
English Translation:
Just as a snake removes its worn-out skin from its body, similarly it releases its anger on its head with forgiveness, he is actually a man, that is, a person who is rich in virtues.
Hindi Meaning:
जिस प्रकार सांप अपनी जीर्ण-शीर्ण हो चुकी त्वचा को शरीर से उतार फेंकता है, उसी प्रकार अपने सिर पर चढ़े क्रोध को क्षमाभाव के साथ छोड़ देता है वही वास्तव में पुरुष है, यानी गुणों का धनी श्लाघ्य व्यक्ति है ।
Sanskrit Shlok: 29
परोपकाराय फलन्ति वृक्षाः परोपकाराय वहन्ति नद्यः ।
परोपकाराय दुहन्ति गावः परोपकारार्थ मिदं शरीरम् ॥
Transliteration:
Paropakārāya Falanti Vr̥kṣāḥ Paropakārāya Vahanti Nadyaḥ
Paropakārāya Duhanti Gāvaḥ Paropakārarthaṁ Midaṁ Śarīraṁ
English Meaning:
Trees give fruit for charity, rivers flow for charity and cows give milk for charity, that is, this body is also for charity.
Hindi Meaning:
परोपकार के लिए
वृक्ष फल देते हैं, नदीयाँ परोपकार
के लिए ही बहती हैं और गाय परोपकार के लिए दूध देती हैं अर्थात् यह शरीर भी
परोपकार के लिए ही है ।
Sanskrit Shlok: 30
कश्चित् कस्यचिन्मित्रं, न कश्चित् कस्यचित् रिपु:।
अर्थतस्तु निबध्यन्ते, मित्राणि
रिपवस्तथा ॥
Transliteration:
Kaśchit Kasyachinmatraṁ, Na Kaśchit Kasyachit Ripuḥ
Arthatastu Nibadhyante, Mitrāṇi Ripavastathā
English Meaning:
No one is anyone's friend nor enemy, it is because
of work that people become friends and enemies.
Hindi Meaning:
न कोई किसी का
मित्र है और न ही शत्रु, कार्यवश ही लोग मित्र और शत्रु बनते हैं ।
Sanskrit quotes on knowledge
Sanskrit Shlok: 31
मूर्खशिष्योपदेशेन दुष्टास्त्रीभरणेन च।
दुःखितैः
सम्प्रयोगेण पण्डितोऽप्यवसीदति॥
Transliteration:
Mūrkhaśiṣyopadeśena Duṣṭāstrībharanen Cha
Duḥkhitēḥ Samprayogeṇa Paṇdito'pyavasīdati
English Meaning:
Even a learned man becomes sad when he teaches a
foolish disciple, lives with a wicked woman, and lives in the midst of
suffering and sick.
Hindi Meaning:
मूर्ख शिष्य को
पढ़ाने पर , दुष्ट स्त्री के
साथ जीवन बिताने पर तथा दुःखियों- रोगियों के बीच में रहने पर विद्वान व्यक्ति भी
दुःखी हो ही जाता है ।
Sanskrit Shlok: 32
दुष्टा भार्या शठं मित्रं भृत्यश्चोत्तरदायकः।
ससर्पे गृहे
वासो मृत्युरेव न संशयः॥
Transliteration:
Duṣṭā Bhāryā Śaṭhaṁ Mitrāṁ Bhr̥tyaśchottaradāyakaḥ
Sasarpe Gr̥he Vāso Mr̥tyureva Na Saṅśayaḥ
English Meaning:
Wicked wife, false friend, answering servant and
living in a house with snakes, these are the causes of death, it should not be
doubted.
Hindi Meaning:
दुष्ट पत्नी , शठ मित्र , उत्तर देने वाला
सेवक तथा सांप वाले घर में रहना , ये मृत्यु के कारण हैं इसमें सन्देह नहीं करनी चाहिए ।
Sanskrit Shlok: 33
धनिकः श्रोत्रियो राजा नदी वैद्यस्तु पञ्चमः।
पञ्च यत्र न
विद्यन्ते न तत्र दिवसे वसेत ॥
Transliteration:
Dhanikaḥ Śrotriyo Rājā Nadī Vēdyastu Pañchamaḥ
Pañcha Yatra Na Vidyante Na Tatra Divase Vaseta
English Meaning:
Where there is no Seth, Vedapathi scholar, king and
Vaidya, where there is no river, one should not stay even for a day in these
five places.
Hindi Meaning:
जहां कोई सेठ, वेदपाठी विद्वान, राजा और वैद्य न
हो, जहां कोई नदी न
हो, इन पांच स्थानों
पर एक दिन भी नहीं रहना चाहिए ।
Sanskrit Shlok: 34
अतीतानागता भावा ये च वर्तन्ति साम्प्रतम् ।
तान् कालनिर्मितान् बुध्वा न संज्ञां हातुमर्हसि ॥
Transliteration:
Atītānāgatā Bhāvā Ye Cha Vartanti Sāmprataṁ
Tān Kālanirmitān Budhvā Na Saṅgyāṁ Hātumarhasi
English Translation:
Whatever things were in the past, will be in the future and are in the present, you (the listener) should not lose your cognition-power or discretion, understanding the fact that they are all created by time.
Hindi Meaning:
सृष्टि में जो भी पदार्थ पूर्व में थे, भविष्य में होंगे और वर्तमान में हैं, वे सब काल द्वारा निर्मित हैं इस तथ्य को समझते हुए तुम्हें (श्रोता) अपना संज्ञान-सामर्थ्य अथवा विवेक नहीं खोना चाहिए ।
Sanskrit Shlok: 35
संयोजयति विद्यैव नीचगापि नरं सरित् ।
समुद्रमिव दुर्धर्षं नृपं भाग्यमतः परम्॥
Transliteration:
Saṅyojayati Vidyēva Nīchagāpi Naraṁ Sarita
Samudramiva Durdharṣaṁ Nr̥paṁ Bhāgyamataḥ Paraṁ
English Translation:
Just as a down-flowing river mixes with it insignificant things like grass, etc., with the sea, similarly, knowledge connects a lowly man with a king, and that is how his fortune rises.
Hindi Meaning:
जिस प्रकार नीचे की ओर बहती नदी अपने साथ तृण आदि जैसे तुच्छ पदार्थों को समुद्र से जा मिलाती है, ठीक वैसे ही विद्या ही अधम मनुष्य को राजा से मिलाती है और उससे ही उसका भाग्योदय होता है ।
Post a Comment
please do not enter any spam link in the comment box.